Potrebujem vybaviť – Pohreb
EVANJELICKÝ POHREB
Čo potrebujete pri vybavovaní evanjelického pohrebu?
- Stretnúť sa s farárom.
- Priniesť so sebou: vyplnené tlačivo – žiadosť o ev. cirkevný pohreb, list o prehliadke mŕtveho (vystavený lekárom).
Pán Boh dáva život, ktorý sa nekazí, nehynie, nekončí. – Dáva ho tomu, kto má osobný vzťah viery a lásky k Ježišovi Kristovi. Keď veríme Pánovmu sľubu: “Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrel” (Ján 11, 25), má smrť pre kresťana vľúdnu tvár. Pretože Kristova útecha veriacim nie je preludom, ale skutočnosťou. Pre Božie dieťa znamená smrť vstup do nebeské
Prosím učesať
Čo potrebujete pri vybavovaní evanjelického pohrebu?
Stretnúť sa s farárom.
Priniesť so sebou:
- vyplnené tlačivo – žiadosť o ev. cirkevný pohreb,
- list o prehliadke mŕtveho (vystavený lekárom).
Istý muž, cítiac blízkosť svojho skonu, hovorí svojmu priateľovi: “Bojím sa, čo mi povie Ten, ktorý je Pánom života i smrti, keď sa pred Ním objavím.” Priateľ mu vraví: “Neviem, čom povie tebe, ale viem, čo povie mne.” – “Čo?” – “Jediné slovo: Hriešnik – a bude mať pravdu. Verím, že v tejto chvíli položí na moje rameno svoju ruku Ježiš Kristus a povie: Nebeský Otče – i za tohto hriešnika som zomrel. – To mi dáva odvahu ísť v ústrety tomu, čo čaká bez výnimky každého z nás” (podľa: Jaro Křivohlavý: Mít pro co žít, vyd. Návrat domů, Praha 1994).
Pri pohrebe ide o dôstojnú rozlúčku s človekom, nemenej však aj o to, aby sme my – živí premýšľali, ako to bude, keď sa sami ocitneme na “druhej strane”. V istom zmysle si smrť môžeme nacvičiť. Po prvé tým, keď si uvedomíme, že v smrti nebude platiť, čo máme – čo vlastníme, ale bude platiť iba to, čo sme pred Bohom. Toto vedomie si môžeme precvičovať už za života. A po druhé, ak je hodina smrti stretnutím s Bohom, nácvikom smrti je úprimné hľadanie Pána Boha už tu, v živote. Hľadajme Boha, kým sa dáva nájsť. On hovorí: “Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť.” “Ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – v znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej” (Jeremiáš 29, 13 a 11).
Pán Boh dáva život, ktorý sa nekazí, nehynie, nekončí. – Dáva ho tomu, kto má osobný vzťah viery a lásky k Ježišovi Kristovi. Preto – ako hovorí 1. otázka Heidelberského katechizmu: “Mojím jediným potešením v živote i v smrti je, že nie som sám svoj, ale patrím svojmu vernému Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.” Keď veríme Pánovmu sľubu: “Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrel” (Ján 11, 25), má smrť pre kresťana vľúdnu tvár. Pretože Kristova útecha veriacim nie je preludom, ale skutočnosťou. Pre Božie dieťa znamená smrť vstup do nebeského kráľovstva.
Potrebné dokumenty:
§ list o prehliadke mŕtveho
§ oznámenie o úmrtí
Všeobecné informácie:
Úprava na konanie evanjelických pohrebov vychádza zo zásadného teologického stanoviska a poznania, kto je subjektom a objektom pohrebu: subjektom je cirkevný zbor. On vykonáva pohreb a nie rodina. Rodina len požiada o jeho konanie. Objektom pohrebu je pohrebné zhromaždenie, ktorému sa zvestuje Božie slovo a ktoré ďakuje za to, čo Boh vykonal cez odchádzajúceho. To znamená:
- Keďže cirkevný zbor vykonáva pohreb, zásadne pohreb nemožno odmietnuť žiadnemu členovi cirkvi. Liturgická podoba každého pohrebu sa riadi pohrebnou agendou.
- Cirkevný zbor nevykoná pohreb tomu, kto vystúpil z evanjelickej cirkvi, alebo bol z nej vylúčený na základe platných cirkevných zákonov a nariadení.
- Pri pohrebe samovrahov, resp. ťažkých prípadov ľudí, ktorí žili pohoršlivo, vzhľadom na charakter a podstatu evanjelického pohrebu, treba konať pohreb normálnym spôsobom. V takomto prípade je však nutný diferencovaný výber liturgických textov (žalmu, modlitieb), primeraný obsah kázne a odobierky. Pri liturgii (záverečnej) nad hrobom, použije sa upravené slovo požehnania – prežehnania: Trojjediný Bože, Otče, Synu, Duchu Svätý, do Tvojich milostivých rúk porúčame tohto brata (sestru). Tvojmu svätému menu buď časť a sláva na veky. Amen.
- Doterajšie disciplinárne úpravy o konaní pohrebov samovrahov a pod disciplínou sa nachádzajúcich členov cirkvi (viď napr. doterajšiu pohrebnú agendu) strácajú platnosť, lebo nezodpovedajú podstate evanjelického pohrebu.
- Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), potrebu splniť tieto povinnosti.
- Pri prevoze mŕtveho tela do iného cirkevného zboru na pochovanie, koná sa len jeden pohreb. Na druhom mieste má byť len krátka pobožnosť (pieseň, krátky príhovor, modlitba, liturgia nad hrobom). Ak ide o pohreb po prevezení, má sa konať krátka pobožnosť (bez liturgie nad hrobom) na mieste, odkiaľ bol mŕtvy prevezený.
- Ak sa chce v rámci evanjelického pohrebu niekto pohrebnému zhromaždeniu prihovoriť (zamestnávateľ zosnulého, obecný úrad, rozličné spolky, občianske výbory a pod.), môže tak urobiť len po predchádzajúcom dohovore s pochovávajúcim farárom
- Odporúča sa (najmä vo vidieckych zboroch), aby sa v čele pohrebného sprievodu niesol kríž.
- Niet zásadných dôvodov, okrem dôvodov hygienických (riadených štatútom obce), prečo by sa rakva s mŕtvym telom nemohla vnášať do chrámu. Je vecou cirkevného zboru, či súhlasí s takýmto odporúčaním a kde sa v priestore chrámu počas pohrebu rakva uloží. Neodporúča sa rakvu v chráme otvoriť.
- Evanjelický cirkevný pohreb možno vykonať aj inoveriacemu na žiadosť rodiny, ktorá predtým o pohrebe upovedomila kňaza patričnej cirkvi. Pokiaľ kňaz inej cirkvi odmietol pochovať člena svojej cirkvi, môže tak urobiť na požiadanie rodiny evanjelický farár v prípade, že tým nespôsobí verejné pohoršenie a ujmu vlastnej cirkvi, resp. zboru.
- Cirkevný pohreb sa koná na základe žiadosti a osobnej návštevy zarmútenej rodiny na farskom úrade a nie na základe sprostredkovania pohrebnou spoločnosťou (agentúrou).
