„Bezrat HaŠem“. Ak Pán Boh dá, budeme sa na vás o rok znovu tešiť
V stredu 27. marca 2024 sme mali v našom CZ prvýkrát v histórii paschálnu večeru. Stretlo sa nás bezmála 60 a išlo o stretnutie Spoločenstva žien a Spoločenstva mužov, ktoré v rámci nášho zboru pôsobia. Ohlasy na toto stretnutie sú veľmi dobré. Prostredníctvom rozhovoru so zborovým farárom Ivanom Boženíkom (IB) a členom zboru Petrom Szabom (PS), ktorý paschálnu večeru viedol, chceme atmosféru večera priblížiť i našim čitateľom.
Brat farár, že už dlhšie sa pohrávaš s myšlienkou zorganizovať paschálnu večeru. Už si sa jej niekedy zúčastnil?
Takéto stretnutie pri paschálnej večeri mojou hlavou už prechádzalo takmer tri roky. Zachytil som, že v minulosti sa tomu krátko venovala jedna sestra farárka, ale nič viac som o tom nepočul. Ani som nevedel dohľadať nejaké konkrétne informácie. Pri mojej inštalácii v našom cirkevnom zbore Nitra mi priatelia zo židovskej obce darovali knižku, kde je popísaný poriadok sederovej večere. Práve pred tromi rokmi som si ju krátko prešiel. A od roku 2023 som stále viac a viac hľadal niekoho, kto by bol ochotný sa na tomto podieľať a predovšetkým viesť takúto večeru organizovanú pre bratov a sestry v našom cirkevnom zbore. Ako mládežník pred 25 rokmi som sa zúčastnil hromadnej akcie, kde bola vysvetľovaná sederová večera. Spätne som veľmi rád, že prvá paschálna večera so stolovaním bola tá, ktorú sme zorganizovali a pripravili.
Peter, pri predsedaní paschálnej večeri si mal pred sebou čosi ako zborník, ktorý si predtým preložil z angličtiny. Koľko ti to zabralo času a aký zdroj si použil? Ako si sa k nemu dostal? Pôsobil si ako profesionál. Už si niekedy paschálnu večeru viedol?
Toto bola moja premiéra, priznávam, že som sa dosť chvel… Ale keď som videl s akou vervou sa do organizovania pustil brat farár, tak ma to dosť povzbudilo. Pôvodný plán bol iný, mal som „zohnať“ niekoho, kto by nám bol urobil „predvádzačku“. Aj som viacerých oslovil, ale reakcie neprinášali žiadaný výsledok. Samotnú paschálnu Hagadu som (s formálnym súhlasom vydavateľa pre použitie na vnútorné účely) prekladal počas víkendu pred naším odchodom na dovolenku. Ako to už v živote chodí, keď je treba do situácie Slovo Múdrosti, Pán Boh použije ženu… Tak aj tentokrát prišiel podnet od mojej manželky: veď to urob ty, urobte vy… A deň na to: čo nejdeš prekladať, veď v záhradke sa aj tak nedá robiť. Tak som strávil dve popoludnia v kancelárii a s pomocou Božou sa základ textu zrodil aj v slovenčine. Veľkou pomocou mi bol Ondrej Proksa, ktorý preložené časti textu hneď vložil do grafickej predlohy podľa originálu. K tomu nejaké korekcie a predloha bola na svete. S bratom farárom sme si potom sadli ku scenáru, réžii, osobám a obsadeniu ako aj zoznamu vecí, ktoré treba zabezpečiť. Podklady som dostal pred rokom od OFI (One for Israel), Misijnej organizácie pôsobiacej hlavne medzi hebrejsky a arabsky hovoriacimi obyvateľmi na Blízkom východe. Vytvorili „Paschálnu Hagadu“, čiže obradný poriadok „Seder“ na mesiánsku paschálnu večeru. Až do určitého bodu kopíruje tradičný postup pri tejto slávnostnej večeri, ale potom sa stáva „mesiánskou“ a o to bližšou aj nášmu chápaniu prepojenia medzi vyslobodením Izraela z Egypta a naším vyslobodením z otroctva hriechu a jeho dôsledkov.
Večera bola užasne zorganizovaná. V porovnaní s tými, ktoré som mal možnosť vidieť na facebooku, naše stoly boli profesionálne pripravené a všetko pôsobilo dojmom, že bolo vyrobené presne za týmto účelom (porcelán, taniere, nádoby, rôzne obrúsky). Ako sme sa k nim dostali?
Originálne taniere zabezpečil Peter Szabo, za čo som mu veľmi vďačný. Pesachové taniere či vrecká na maces objednal cez web, niečo z Judaica Store, niečo z Amazonu. Ako statočný tlmočník a prekladateľ objednal, čo bolo potrebné. Čo sa týka samotného aranžmá, kvety pripravila Petrova manželka Sonička. No a samotné stolovanie a „zapríborovanie“ si zobrala na starosti moja manželka Milica, ktorej pomohla Jarka Konkušová. Dievčatá ladili všetko do modrej a bielej. Manželka sa inšpirovala internetom, kde tieto farby majú pripomínať prechod cez more a oslobodenie izraelitov. Ja osobne som si užil celú prípravu a nákupy potrebných potravín pre 60 ľudí. Bolo trošku náročné odhadnúť, koľko toho bude potrebné, ale takmer všetko sedelo. Veľmi som si to užil. Odložil som počítač, obliekol si zásteru a čistil jablká, banány, orechy a pripravoval charoset. Pomedzi to som dal piecť baranie kosti. Dúfam, že môj prvý charoset chutil.
Asi každého najviac zaujali taniere s viacerými ingredienciami. Peter, prezraď, čo ktorá znamenala z duchovného hľadiska.
Na Pesachovom stole sa tradične nachádza aj obradný tanier so šiestimi miskami na jahňaciu kosť, horké byliny, charoset, vajce na tvrdo, chren a petržlenovú vňať. Kosť pripomína obetného baránka, ktorého krvou boli označené veraje dverí izraelitov v Egypte, aby ich hubiaci anjel preskočil. Odtiaľ je aj názov sviatku „preskočenia“ Pesach.“ Petržlenovú vňať namáčame do slanej vody a tak zjeme, pripomína slzy otrokov aj vodu Červeného mora, cez ktoré Boh svoj národ previedol. Horké byliny (šalát) si namočíme do sladkého charosetu a tak si pripomenieme, že aj keď bol život v otroctve neľahký, Pán Boh pripravil pre svoj ľud aj príjemné chvíle. Do chrenu si namáčame maces, vajíčko – symbol nového života – zjeme počas večere so všetkým ostatným. Neoddeliteľnou súčasťou sú 4 kalichy, okolo ktorých je vystavaný celý „seder“ čiže poriadok. Samozrejme sa počas večera udejú ešte ďalšie významné detaily, ale všetky vám nevyzradíme, príďte o rok a uvidíte.
Uprostred paschálnej večere sme mali prestávku a normálnu večeru (pečené plnené jahňa s oblohou). Myslím, že každého potešila. Br. Farár, neurobili sme tým nejaký precedens?
Veľké poďakovanie patrí aj Rasťovi Vachovi, ktorý z vlastného chovu obetoval a na vlastné náklady dal upiecť jahňa. Pre mňa to bolo prvýkrát, čo som jedol jahňacinu a musím povedať, že bola výborná. Súčasťou večere boli aj výborné kokosové koláče, ktoré pripravili naše sestry. Oslovil som s pôvodným receptom naše ženy a musím povedať, že napiekli skvelé kokosky, hoci niektoré prvýkrát videli takýto recept. Ak sa pýtaš na pôst, tak tu si môžeme pripomenúť augsburské vyznanie, že nikoho “nemáme viazať pôstmi”. Lebo samotný pôst nie je len o nejedení mäsa či sladkostí, ale je to najmä boj a zápas s našimi túžbami. Martin Luther dokonca napísal, že človek by mal takto cvičiť svoje telo, aby bol schopný a pripravený slúžiť Pánu Bohu. Väčšina evanjelikov drží pôst na Veľký piatok, alebo teda od Veľkého piatku do Veľkonočnej nedele. Jeden brat si však nabral len zemiaky, lebo na rovinu povedal, že 40 dní si dal pauzu od mäsa. Ja zas každoročne praktizujem suchý február a tento rok som do toho zapojil aj pôst, takže na paschálnej večeri som akosi symbolicky ukončil aj pôst od alkoholu. Pascha je však slávnosť radosti, slávnosť, kde má byť oslávený Hospodin za svoju dobrotu. Preto je súčasťou večere toľké dobrorečenie a ďakovanie. A chutné jedlo a chutné víno je len drobná symbolika toho spánosného diela, ktoré vykonal Pán Ježiš.
Bratia, čo ste počas tohto jedinečného večera vnútorne pociťovali ako „duchovní ľudia“. Verím, že paschálnu večeru budeme ešte u nás pripravovať. Čo by ste urobili inak?
IB: Osobne dúfam, že sa nám podarí založiť takúto tradíciu. Je to veľmi silná symbolika a dovolím si tvrdiť, že ak si človek pripomenie cez všetky symboly dielo oslobodenia z Egypta, celkom inak slávi a prežíva veľkonočné dni i bohoslužby v kostole. Ak by sme aj čokoľvek pokazili, alebo neurobili dobre, Božie slovo, ktoré sprevádza paschálnou večerou je také silné, že prinúti účastníka vidieť dielo naplnenia v Ježišovi Kristovi ako Mesiášovi. Paschálna večera je skvelá v tom, že vôbec nie je potrebné byť špeciálne duchovný alebo niečo extra vnútorne prežívať. Paschálna večera je proste priame svedectvo cez pokrm, ktorý prijímame telom, že Hospodin sa o nás stará viac, ako si myslíme. Pán Ježiš to cez telo a krv, teda chlieb a víno, úplne zavŕšil, keď povedal, že vydáva celý svoj život, aby sme skutočne žili vo večnosti s Otcom Nebeským. O tomto sa ubezpečiť nielen duchovným vnútorným citom, ale slovom Božím spojeným s pokrmom tela, reálne, telesne a skutočne v tele, je vrcholným zážitkom milosti Božej a obrovským zázrakom odpustenia hriechov.
PS: Pre mňa, hlavne už počas prípravy sa predovšetkým zhmotňovala láska Pána Ježiša, čo všetko On pre nás pretrpel, aby bola naša spása – záchrana možná. Ohľadom zmien viem už teraz prezradiť, že určite chceme doplniť viac informácií a tak priblížiť tento tisíce rokov starý obrad aj nášmu súčasníkovi, ktorý nevyrastal v poznaní židovských tradícií. A tak, ako sa v Izraeli povie: „Bezrat HaŠem“, Ak Pán Boh dá, budeme sa na vás o rok znovu tešiť.
Za rozhovor ďakuje Ján Huba
